odkaz

Odkaz

Marek "Hyena" Elií

Kapitínovi bolo vcelku jasnř, e polovica jeho posídky by ho najrad ej videla pod zemou a druhí nevidela vôbec, ale nijako ho to nevzru ovalo. Vzbury sa nebíl, tým mizerným somírom sa nechcelo ani len vzbúri . Okrem toho - kto by sa stal kapitínom? Nebodaj Prví dôstojníška, ktorí síce rada komandovala udí, ale na riadenie rakvy (lode, opravil sa pohor ene) bola aví? ěi nasprostastý Navigítor, ktorřho vešne hecovala, ale nedokízal sa jej dostaš na ko u? Napriek tomu im niš nebrínilo nezní a ho. A kei pred nich predstúpi s takým nechutným rozkazom, aký si niesol vo vrecku, pravdepodobne ho bez dlhřho uva ovania privia u v lazarete na stôl a rozpírajú plastovým príborovým no om.

Posídka (Prví dôstojníška, Pilot 1, Pilot 2, Navigítor, In talatřrka, Zdravotník /Psychiater/, Technik /Kuchír/, Strojník a Strojníška), dobre na tartovaní z vykladania, sedela v doku a šakala, e pôjde naspň na Zem. Ha! Postavil sa pred nich a s udo rútskym úsmevom zahlísil: "Tak, banda leniví, míme nový rozkaz. iadna Zem, letíme do Stratenřho kúta!" Labu nícky vychutníval prúd vynaliezavých nadívok. E te aj flegmatickí In talatřrka vo ašo za omrala.

Bez toho, e by im oznímil niešo bli ie, ich nahnal do lode, v súšinnosti s pilotmi a Navigítorom od tartovali a potom v kantíne spravil predletovú poradu.

"Asi ste si to svojimi slepašími mozgami neuvedomili, ale stojíme na prahu dejinnej udalosti."

"Ja stojím na umakartovej dlí ke tejto rakvy a zaujíma ma, kam letíme, nie tvoje drísty," ozvala sa okam ite Prví dôstojníška.

"Loi nie je rakva!" zareval. "A pokia ti prekí a miesto, kde stojí , zlo svoju ri na stolišku, zavri hubu a pošúvaj."

Napodiv to zabralo. Musela by stra ne zvedaví. Kapitín sa pohodlne oprel v kresle, kde niešo podobnř bolo takmer nemo nř a lahodným hlasom pokrašoval: "Od tejto chvíle budete hrdí, e ste mohli slú i na tejto lodi! Príve my sa míme sta svedkom kontaktu s cudzou inteligenciou!" Zdravotník nasadil súcitný výraz a spýtal sa: "Odkedy si o tom presvedšený?"

"To je normílny úkaz, jemu je ka dí inteligencia cudzia, " zahundral Strojník. Kapitín buchol pňs ou na stôl a zareval o poznanie hlasnej ie: "Kurva, prestaote s va imi debilnými rešami! Ideme stopovaš mimozem anov a vy sa tu trtkíte s priblbými vtipmi!"

"Tak moment!" zaburícala Strojníška nebezpešne a zalo ila si ruky: "Ja som platení za to, aby sa ním títo predpotopní rakva nerozsypala pod zadkom. Aj to ma platia mizerne. O iadnom love ufíkov nie je v mojej zmluve ani zmienka!" Dostalo sa jej masívnej podpory kolegov. Zdravotníka zaujímalo niešo inř: "Prosím ša, prešo by na kontakt s malými zelenými posielali loi, kde sa priemer IQ pohybuje okolo nuly?"

"Nejdeme sa s nikým kontaktova ," mívol Kapitín rukou. "Míme len zaisti miesto kontaktu."

"To znamení šo?" chcel vedie Navigítor.

" e tam budeme poletova a ka dřho, kto sa priblí i a nebude to loi, ktorí je na kontakt uršení, odstrelíme."

"ěím?" spýtala sa Prví dôstojníška logicky. Na lodi neboli nijakř zbrane - na šo by aj frachtiaku boli?

"Ukí eme im tvoju fotku," prehodil Strojník ledabolo. Kapitín zarazil ial iu hídku: "Sotva sa tam niekto priblí i. Tam nezablúdi ani meteor. Pilotom hnei dím koordiníty. Tam poletíme tri tý dne a naspň tie to ko."

"Niešo bli ie o tom nevie ?" spýtal sa Technik nervózne. Nijakou odvahou neoplýval a vyhliadky na stretnutie s neznímou civilizíciou ho nadobro skrú ili.

"Súkromne som sa dozvedel," stí il hlas Kapitín, " e k nijakřmu kontaktu vlastne nepríde." To u zaujalo v etkých. "Tí malí zelení, ši ako vyzerajú, ním tam nechali... odkaz!"

"Ve mi vychovaní nie sú," pípla Prví dôstojníška.

"Üdajne nís u dlho pozorovali a zanechali ním na jednej planřte zrozumite ný odkaz."

"O šom?" prejavila sa Prví dôstojníška logicky - dnes u druhý raz. Kapitín len pokršil plecami: "To neviem. Ale v ak to zistíme. A rozchod!"

Tri tý dne letu uplynuli rovnako radostne ako na be nej trase. Technik te il okolie pesimistickými predpoveiami o agresívnych mimozem anoch. "ěo myslíte, prešo nís posielajú dopredu? Po prvř sme najbli ie, to je pravda. Ale po druhř - ak by tie obludy boli agresívne, nech to tí papalí i na Zemi vedia dopredu."

In talatřrka zaliezla kamsi do klimatizície a po tri tý dne ju vídali len pri jedle. Strojník so Strojníškou sa permanentne hídali. Kapitín sa zamkol v kajute a ka dý tretí deo sa opil pa ovanou vodkou. Navigítor prenasledoval Prvú dôstojníšku, ktorí medzitým e te stihla terorizova celú posídku. Jediný, kto mal plnř ruky príce, bol Zdravotník. Ka dú chví u pošúval níreky toho ktorřho šlena posídky, ako mu ostatní idú na nervy a s akou chu ou by ich postrie al samopalom. To bol ial í dôvod, prešo na níkladných lodiach neboli zbrane. Zdravotník potichu sníval o tom, e tie zmasakruje posídku, ktorí mu takisto liezla na nervy. Po troch tý dooch usúdil, e v etci na palube sú zrelí na samotku kdesi na psychiatrii. Na astie u boli na mieste.

"Kopa trku," povedal znechutene Navigítor, kei sa v etci zhroma dili vo velite skej kabíne a znervózoovali ho poh admi cez plece. Na obrazovkích sa otíšala nudní gu a. "Ani jedno schopnej ie pohorie," odfrkol znechutene Pilot 1. Pod a jeho nízoru ka dí planřta, ktorí nebola dostatošne šlenití, nestíla za reš. Kto ehovie, odkia na to pri iel.

"Spojenie s loiou, ktorú míme kry , nemíme," referovala Prví dôstojníška. "ěo keby som sa tam dolu trochu rozhliadla?"

"Míme tu orbitova a nie tam liez ," napomenul ju. Technik ho tuchol do rebier a s nídejou povedal: "Nechaj ju - mo no tam naozaj kdesi v zílohe šakajú a mo no sú krvilašní!"

To u sa Kapitínovi pozdívalo a povedal: "Vie šo, moja drahí? Ja najbli ie dva dni nebudem skúma , ši míme na palube v etky moduly. Ale budem kontrolova zvy ok posídky, ši je na svojich miestach, jasnř?"

"Zvy ok? Rítam, e sedem!" zasvietili jej oši. Súhlasne prikývol.

Ani nie o hodinu u sedela v module s Pilotom 2 a Navigítor ich vyprevídzal z velite skej: "Zbohom! Urob mi rados , zlato, a nechaj tam krk!"

" e si to ty," za kerila sa a modul odpílil. Bez a kostí klesli dolu a kei e planřta sa nijakou svetobornou atmosfřrou nepý ila, pokojne leteli nad povrchom a Prvej dôstojníške li oši vypadnú , ako sa sna ila uvidie niešo, šo nevedela, ako vyzerí. Pilota 2 to nudilo, preto e celí planřta pozostívala len z kameoa. Inak niš. Po tyroch hodiních zrazu vo velite skej Kapitín pošul v slúchadlích, ako v module ktosi zalapal po dychu. "Tu ím som to na la!" ozvala sa Prví dôstojníška neisto. "Vidíte to v etci?"

Videli. Nahrnuli sa do velite skej a bez slova zízali na monitor, šo prení al obraz z kamier modulu.

Uprostred mimoriadne rovnej plíne z kameoa sa týšila obrovskí skulptúra. Kapitín by za normílnych okolností obdivoval technickú zrušnos jej tvorcov, kei dokízali tak dokonale opracova azda kilometro-vý kus kameoa. Mo no by sa aj cítil dojatý, lebo tí socha predstavovala udskú ruku, pravú, pň prstú.

Iba e tyri prsty boli zovretř do pňste a prostredník smeroval kolmo hore v geste, ktorř nebolo mo nř si vyklada rôznymi spôsobmi.

Mátve ticho preru ila Prví dôstojníška: "Vraciame sa na loi." Po chvíli sa opýtala: "Kei dorazia tí papalí i - zavedieme ich priamo na miesto?"

Kapitín tri sekundy uva oval a potom sladko povedal: "Našo? Nech si tu tro iška poh adajú." Za chrbtom zašul súhlasnř mrmlanie a Prví dôstojníška si vydýchla: "To istř som chcela navrhnú ." Kapitín dôstojne pokýval hlavou pomyslel si: Neuverite nř, ako udia dokí u dr a spolu a by takí solidírni aj v takejto chvíli!

* Recenze..

* Tucet nejnovej ích povídek

* Archiv v ech povídek

* Seznam recenzent ..

* Zapsat se do seznamu recenzent ..

* Poslat recenzi na povídku..

** Amber Stories ver. 1.1 **